Zvládanie situácie okolo koronavírusu

Vážení kolegovia, milí študenti,

nachádzame sa v situácii, ktorá si vyžaduje našu zvýšenú pozornosť a mnohí z nás majú menšie či väčšie ťažkosti adaptovať sa na ňu. Sama pociťujem zvýšené nároky na udržanie zdravého chodu rodiny, a to aj napriek tomu, že moje pracovné povinnosti sú v súčasnosti nižšie. Je prirodzené, že pre viacerých z nás nie je toto obdobie prázdninami, ale obdobím, ktoré preverí našu psychickú odolnosť a adaptačné schopnosti. Prosím vás, aby ste venovali chvíľku pozornosti prečítaniu si textu, ktorý vám možno pomôže vyrovnať sa s dnešnou celospoločenskou situáciou alebo vám aspoň ukáže možnosti, kde pomoc hľadať. Text je určený tým, ktorí majú pocit, že situáciu zvládajú ťažšie, prípadne si nevedia zadeliť čas. Ďakujem za prečítanie.

Mgr. Tatiana Bosáková

               školská psychologička

Strach verzus úzkosť

Medzi strachom a úzkosťou je rozdiel v tom, že strach má konkrétny podnet. Strach má ochrannú funkciu, vďaka nemu sa chránime pred nebezpečenstvom a v tejto situácii nám pomáha správať sa zodpovedne, napríklad nosením rúška, nakupovaním raz za týždeň, vyhýbaním sa kontaktom s ľuďmi. Ide o prirodzený stav mysle, reagujeme na situáciu, ktorá je pre nás neznáma, a preto sa jej väčšina z nás obáva. Je dôležité vedieť, že strach je v určitej miere na mieste a je úplne prirodzené, ak ho v súvislosti so súčasnou situáciou prežívame.

O úzkosti, na druhej strane, hovoríme vtedy, ak je strach vystupňovaný do takej miery, že naše prežívanie sa začne odrážať aj v telesných prejavoch, a to často bez priameho podnetu. Napríklad momentálne sa cítim pomerne dobre, neťažia ma nepríjemné myšlienky, no napriek tomu sa začnem silno potiť, mám črevné ťažkosti, stiahne mi žalúdok, prežívam obrovský strach či pocit na odpadnutie. Ak prežívate ťažkosti tohto charakteru často, je potrebné obrátiť sa na niekoho, kto vám situáciu pomôže zvládnuť. Pre vás, žiakov, to môžem byť ja alebo aspoň vaši rodičia. Nie je dobré nechávať si svoje problémy pre seba či hanbiť sa za ne. Slabšie prejavy úzkosti odznejú sami po stabilizovaní situácie. Silnejšie prejavy je potrebné riešiť s odborníkom.

Na koho sa obrátiť v prípade prežívania úzkosti?

Vašou prvou voľbou by mali byť vaši rodičia, mali by vedieť o všetkých vašich starostiach. Ďalšou možnosťou som ja, keďže práve práca s týmito problémami spadá do mojej pracovnej činnosti. Neváhajte ma preto kontaktovať e-mailom kedykoľvek, keď to budete potrebovať. Komunikácia je vždy anonymná. Ďalšími možnosťami sú externí odborníci, no momentálne sú, vzhľadom na situáciu, pracovne vyťažení.

Čoho sa bojíme?

Bojíme sa vždy predstavy o situácii, len málokedy sa bojíme konkrétnej situácie. V hlave máme často katastrofické scenáre, ktoré sú veľakrát podporované aj správami z médií napríklad o úmrtiach ľudí, ktorí nespadajú do štatistiky úmrtnosti. Myseľ vtedy funguje na plné obrátky a zápasí logika s katastrofickou predstavou. Nenechajte vyhrávať iracionálnu predstavu o tom, čo by sa potenciálne mohlo stať, nad vaším rozumným uvažovaním.

Konkrétne rady a odporúčania pri úzkosti

1. Spomaľte dýchanie! Vedome sa zamerajte na dýchanie a dýchajte do brucha. Ideálne pomalý hlboký nádych a trojnásobne pomalý dlhý výdych.
2. Spomaľte myslenie! Predstavte si situáciu, že ste na prechádzke a váš kamarát na vás skríkne: „Pozor, za rohom niečo je“. Našou prirodzenou reakciou je strach, spotenie sa, rozbúšenie srdca. No predstavte si, že ten kamarát vám to povie trikrát pomalšie. Naše myslenie začne situáciu reálne vyhodnocovať a prevahu získava logické uvažovanie, naša reakcia nebude citovo ovplyvnená až do takej miery. Preto pri prežívaní úzkosti spomaľte svoje myšlienky (hovorte so sebou pomalšie).
3. Spochybňujte svoje myšlienky. Zamerajte sa na racionálne uvažovanie a používajte racionálne argumenty. Čoho sa vlastne bojím? Prečo sa toho bojím? Aká je pravdepodobnosť, že sa stane to, čoho sa bojím?
4. Obmedzte množstvo prijatých informácií. Nevyhľadávajte na internete informácie o aktuálnej situácii vo svete, nečítajte informácie o konkrétnych prípadoch, konkrétnych ľuďoch. Informujte sa len v potrebnej miere, raz za deň.
5. Zachovajte si odstup od danej situácie. Ide o aktuálny stav, situácia, v ktorej sa teraz nachádzame, je dočasná a pominie.

Režim dňa

Predstava o tom, že budeme zavretí doma, je pre mnohých nepredstaviteľná. Každý z nás žil istým stereotypom, ktorý mu dával pocit bezpečia a istoty, no v súčasnosti sa tento stereotyp narušil a mnohí si nevedia predstaviť, ako sa s tým popasujú. Je dôležité prispôsobiť sa situácii, a teda nájsť si nový režim, ktorý bude zahrňovať vlastné vzdelávanie, relax a každodenné povinnosti. Je potrebné uvedomiť si, že nejde o prázdniny, ale o prácu na doma, a to sa týka aj vás, študenti. Vyhraďte si čas na vzdelávanie, pristupujte k nemu zodpovedne, pretože splnenie úloh sa bude overovať a vedomosti sa budú vyžadovať aj napriek tejto situácii. Venujte sa svojim záľubám, ktoré nie sú v rozpore s momentálnymi odporúčaniami, a trávte čas aktívne. Neredukujte voľný čas len na hranie počítačových hier či pozeranie televízie, ale relaxujte aj aktívne – cvičte doma, dajte si motivačný tréning, čítajte knihy, vzdelávajte sa, rozprávajte sa medzi sebou, vyrábajte niečo, robte čokoľvek, čo bude vyžadovať Vašu aktívnu účasť – rozmýšľanie alebo pohyb.  V žiadnom prípade netrávte všetok čas hraním pc hier či pozeraním tv! Nie je to zdravé pre vašu myseľ ani telo.

Kontakt na školskú psychologičku:

psycholog@spse-po.sk   -  Mgr. Tatiana Bosáková