Dňa 08. 10. 2020 sme sa celá trieda zúčastnili výstavy Jána Saudeka, ktorú pre nás zorganizovalo vedenie školy v rámci triednickej hodiny.
Ján Saudek je umelec, ktorý sa venuje najmä ateliérovej fotografii s typickým a nezameniteľným rukopisom. Najčastejším predmetom jeho fotografií je nahota, žena, ženské telo a motívy vzťahu ženy a muža. Preto sme spočiatku mali aj zmiešané pocity a nevedeli sme, čo od výstavy očakávať.
Zmiešané pocity sa vytratili hneď pri úvodných slovách sprevádzajúcej pani, ktorá nás oboznámila s náplňou celej výstavy. Pán Saudek, ktorý oslávil tohto roku 85. narodeniny venoval túto výstavu pri tejto príležitosti práve študentom a zvolil výber takých fotografií, ktoré nenarúšajú výchovno-vzdelávací proces a jeho tvorba len zmála poukazuje na výstave na jeho tradičný rukopis. Dozvedeli sme sa, že práve táto forma a spôsob výstavy je jeho unikátom.
Ako prvú fotografiu, na ktorú nás upozornili výkladom, bola snímka, ktorá zobrazovala novonarodené dieťa v náručí muža – (otec Ján Saudek, vek 30. rokov a jeho vlastné dieťa). Výstava poukazuje na puto medzi dieťaťom a rodičom.
Fotografie, ktoré sme videli odhaľovali umelcove rodičovské pocity, krásy ženy v materstve, krásu otcovej lásky k deťom, židovské korene, spomienky na holokaust, keďže sám na vlastnej koži prežil hrôzu holokaustu a krivdy komunistického režimu. A to všetko formou čierno – bielej fotografie. Výstava bola doplnená jeho autentickým videom a jeho slovami a aktuálnym výzorom.
Na záver sme sa na okamih zastavili aj v časti, kde nás kurátorka výstavy zaujala výkladom z histórie Prešova, a to krvavým príbehom Karaffovej väznice. Dohodli sme sa, že v rámci TRH prídeme na samostatnú prednášku k tejto téme, ak nám to súčasná situácia v našom štáte dovolí.
Náš článok ukončíme vetou, ktorú sme sa dozvedeli na výstave od live prezentácie a ktorá určite má niečo do seba:
„Život není hnusný a krátký. Je dlouhý a krásný.“
Ján Saudek
kolektív II. F triedy
„Vychovávame pre život, vzdelávame pre prax.“